Vitajte na našej stránke!

V našej novootvorenej predajni v Čadci na Palárikovej ulici 87 (budova COOP Jednota) a rovnako aj v predajni v Žiline na Štúrovej ulici Vám ponúkame Perly Zdravia z prírodných produktov vychádzajúce z ľudovej múdrosti a liečiteľstva overené stáročnou až tisícročnou praxou.

Ponúkame Vám široký výber:

Niečo o rastlinách...

Rastliny sprevádzajú človeka od kolísky po hrob. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny, mnohé slúžia na technické účely a početná je aj skupina rastlín, ktoré sa využívajú na liečbu. V Európe rastie asi 1 000 druhov liečivých rastlín. V ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800, v európskej oficiálnej medicíne vyše 300 (aj s cudzokrajnými) a v našej asi 150. Liečivé rastliny tvoria v prírode ustálené spoločenstvá viazané na určité stanovište, geologický podklad, nadmorskú výšku a iné faktory. Ich vzťahy k okolitému prostrediu sú pevné. Každý výraznejší zásah do biologickej rovnováhy krajiny prináša podstatné zmeny v jestvujúcich rastlinných spoločenstvách, neraz aj vymiznutie niektorých rastlinných druhov. Dávnoveký človek si dobre všimol, že rastliny ho môžu živiť a liečiť, prípadne mu prospieť iným spôsobom. Vo svojej prirodzenej poverčivosti predpokladal, že tieto vlastnosti sú darom nadprirodzeného ducha sídliaceho v rastline. Preto vznikla osobitná kasta čarodejníkov, ktorí mali hlbšie znalosti o rastlinách, rozličnými magickými spôsobmi sa uchádzali o priazeň ducha rastliny a prinášali mu dary a obete. Neskôr ich funkciu — vrátane liečiteľských úloh — nahradili kňazi. Vývoj botaniky oddávna išiel ruka v ruke s vývojom lekárstva. Preto nás nesmie zarážať ono magické šero sprevádzajúce starú medicínu hlboko do stredoveku, s úzkym vzťahom k náboženstvu a tradíciám, dodnes zakorenené v ľudovom liečiteľstve. Súbor starovekých vedomostí o liečivých rastlinách nebol malý; antická civilizácia vyrástla z veľkých a základných predhistorických objavov kultúrnych rastlín. Na úsvite historického obdobia už vidíme v rukách ľudstva všetky najdôležitejšie prostriedky obživy: kultúrne rastliny, domáce zvieratá, hlavné druhy obilia, strukovín, zeleniny, krmovín, korenia, technické i liečivé rastliny. Ich pestovanie bolo miestami dokonca veľmi intenzívne a pokročilé; pôvod mnohých domácich zvierat a kultúrnych druhov rastlín ostane azda navždy zahalený tajomstvom, pretože najväčšie a najzákladnejšie objavy a vynálezy sa udiali pravdepodobne v neolite (v mladšej dobe kamennej), z ktorej, pochopiteľne, nie sú nijaké písomné záznamy. Na Blízkom i Ďalekom Východe jestvovala skutočná lekárska veda už dávno pred zrodom antickej vzdelanosti. Čínske lekárstvo, ako dosvedčujú staré čínske letopisy, malo vysokú úroveň už niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. To isté dokazujú staroindické pamiatky a archeologické doklady o mezopotámskej kultúre Babylončanov. Aj staroegyptská kultúra umožnila vznik dobre organizovaného lekárstva. Z rozsiahlych vedomostí Egypťanov čerpala Európa počas celého stredoveku bez toho, žeby k nim bola pridala niečo podstatné.

Medikamentózna liečba v minulosti spočívala predovšetkým na liečivých rastlinách, menej na látkach živočíšneho a minerálneho pôvodu. Už starovek diferencoval terapiu: contraria contrariis(protichodné protichodným) a similia similibus (rovnaké rovnakým). Aj liečivosť bylín sa vykladala z rozličných hľadísk: predovšetkým pôsobilo meno rastliny podľa predpokladaného objaviteľa, spravidla božskej alebo aspoň nižšej mýtickej bytosti; čím bola táto bytosť váženejšia, tým mocnejšie účinky sa pripisovali liečivej rastline nesúcej jej meno. Pri výbere liečebného použitia sa ľudová logika opierala najmä o tvar rastliny alebo niektorej jej časti. Verilo sa, že rastliny s mečovitými listami hoja sečné a bodné rany, rastliny so žltými kvetmi sú vhodné proti žltačke atď. Toto učenie — nazývané signatúra plantarum, signatúra rerum — je síce historicky zaujímavé, ale nevedecké. Hoci ľudové liečiteľstvo dalo ľudstvu veľa cenných liečivých rastlín (rumanček, lipový kvet, mätu a mnohé iné), treba ho veľmi kriticky prehodnocovať, lebo je v ňom i nános pavedeckých prvkov. Liečba rastlinami čiže fytoterapia môže byť kauzálna (zameraná na príčiny chorôb) alebo symptomatická(zameraná proti príznakom chorôb). Modernejšie sa uplatňuje preventívna liečba zameraná na predchádzanie chorobám. Tieto liečebné postupy sa usilujú vyvolať v tele obranný proces liečivými látkami opačného účinku. Súborne sa nazývajú alopatia (z gréckeho allos — iný a pathos — choroba).Nespokojnosť s výsledkami alopatických liečebných postupov v minulom storočí viedla k založeniu homeopatie, ktorá vychádzala zo zásady similia similibus curantur — rovnaké možno liečiť rovnakým. Základy homeopatickej liečby (z gréckeho homoios — podobný) položil lipský lekár Samuel Hahnemann(1755 — 1843). Podľa homeopatického chápania možno chorobu liečiť malými dávkami takého liečiva, ktoré vo vyšších dávkach u zdravého človeka vyvoláva príznaky podobné ochoreniu. Mnohé lieky prejavujú veľkú závislosť od dávkovania. Preto sa na podporu vedeckosti homeopatie koncom minulého storočia zaviedlo Ardtovo-Schulzeho pravidlo, ktoré vychádza zo zásady: slabé dráždenie (nízka dávka liečiva) povzbudzuje životnú činnosť, stredné ju podporuje, silné brzdí a veľmi silné celkom ruší.

Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby, ktorá v tele podporuje tvorbu vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby, pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). Na homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. Vo všeobecnosti sa však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj medzi ľudovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín, ktoré používa väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov. Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá. Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva, učenia o signatúre, alopatie i homeopatie. Často sa nekryjú, prípadne sú vo výslovnom protiklade. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo všetkých foriem terapie. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. Vo fytoterapii sa možno seriózne oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou medicínou.

Použitá literatúra: Doc. Dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc, 1988

Perly zdravia
počítadlo.abz.cz